VEZMI RÚŠKO NA PRECHÁDZKU

Kam uniknúť aspoň na chvíľu z domácej izolácie?
Ponúkame miesta na prechádzky v našom regióne.

vezmi_rusko_na_prechadzku

Aj teba ťahá von začínajúce jarné počasie? Ak si zdravý a chceš sa bezpečne a zodpovedne „VYVETRAŤ“, máme pre teba pár TIPOV na miesta v našom regióne, ktoré si doteraz možno nepoznal alebo nenavštívil
…ale nezabudni si zobrať so sebou rúško lebo #ruskoniejehanba a len #spolutozvladneme

TIP 1 PODKONICE

Podkonice nájdeš len 13 km od Banskej Bystrice. Ležia v prekrásnej prírode na úpätí južných svahov Nízkych Tatier. Hádam najkrajší pohľad sa ti naskytne počas cesty zo Slovenskej Ľupče, kedy panorámu Ľupčianskeho hradu vystriedajú zvlnené kopce s pasúcimi sa ovečkami. Jedným slovom nádhera. Nad obcou sa vynímajú aj obľúbené Pleše – atraktívne stredisko turistiky. Odtiaľ sa peším turistom i cyklistom otvárajú nekonečné možnosti na výlety.

TIP 2 VARTOVKA KRUPINA

Strážna veža – Vartovka týčiaca sa na vŕšku nad mestom Krupina je vzácnou kultúrnou pamiatkou, postavenou v druhej polovici 16. storočia. Jej úlohou bolo chrániť nielen miestnych obyvateľov, ale aj významné banské mestá pred blížiacimi sa Turkami alebo povstaleckými či cisárskymi vojskami. Dnes je Vartovka voľne prístupná a ponúka ti nádherný výhľad na mesto Krupina, Krupinskú planinu či Štiavnické vrchy. Čo ťa určite dostane, je pozorovanie západov slnka z veže. Patria snáď medzi tie najkrajšie nad Krupinou. Z centra mesta sa k Vartovke dostaneš príjemnou hodinovou prechádzkou po modrej značke. Pre tých pohodlnejších je možnosť vyviezť sa až priamo k nej autom :).

vartovka_krupina

TIP 3 BARBORSKÁ CESTA

Poznávacia trasa Barborská cesta prechádza najvýznamnejšími miestami banských pamiatok a pamätihodností spojených s banskou tradíciou a územím bývalých stredoslovenských banských miest. V oblasti sa datuje história baníctva, hutníctva, razenia mincí, spracovania medi či využitia drahých a vzácnych kovov späť až do 10. storočia. Viac ako tisíc ročná tradícia týchto činností je významnou súčasťou dejín Slovenska.
A kam ťa Barbora, patrónka baníkov, povedie?
Barborská cesta predstavuje súbor úsekov, ktoré spájajú nielen banské pamiatky, ale aj množstvo iných zaujímavostí. Celá cesta predstavuje približne 190 km a mala by trvať 8 až 9 dní. Trasa sa prechádza pešo, alebo na bicykli, po vyznačených turistických chodníkoch pričom výškové profily sa počas cesty menia. Ako začiatok sa predpokladá Banská Bystrica, avšak je len na tebe, ktorý z úsekov sa rozhodneš spoznávať. Na trase sa pri jednotlivých zastaveniach nachádza 29 drevených veží. Tieto veže na jednej strane upriamujú pozornosť na významné a pozoruhodné miesta na trase, na druhej strane symbolizujú dožitý vek sv. Barbory – 29 rokov, a dokonca aj 29 gombíkov, ktoré nájdeš na všetkých baníckych uniformách.
Objav vzácne historické pamiatky, ale aj svoje vlastné fyzické možnosti a ponor sa nielen do krásnej okolitej prírody, ale aj do svojej duše, ktorá na tejto ceste určite pookreje.
Zisti, čo zaujímavé ťa čaká na Barborskej ceste na stránke www.barborskacesta.com

barborska_cesta

TIP 4 MOŠTENICKÉ TRAVERTÍNY

Ak hľadáš tip na príjemnú prechádzku v prírode Nízkych Tatier, odporúčame cestu do Moštenice. Z dediny sa po žltej turistickej značke vydaj popri potoku ku Kyslej. Odtiaľ už síce cesta nie je značená, ale po príchode k Jegorovmu prameňu ťa zvuk padajúcej vody zavedie k jednej z prírodných krás tejto oblasti, Moštenickým travertínom. Prírodná pamiatka Moštenické travertíny je masívna, stále rastúca travertínová terasa, resp. komplex terás – kaskád s viacerými vývermi vody. Najzreteľnejšia je vrchná kaskáda, na ktorej sa nachádza i niekoľko vodopádov. Mohutné travertínové terasy dokladujú vývoj prírody v štvrtohorách a tvoria jedno z najvyššie položených úložísk sladkovodných vápencov u nás. Časté sú v nich odtlačky listov a slimákov vekom odpovedajúcim holocénu – mladších štvrtohorám.

mostenicke_travertiny

TIP 5 SKALNÁ VYHLIADKA

Skalná vyhliadka na Suchom vrchu predstavuje malý Slovenský raj v okolí Banskej Bystrice. Prekrásny les, skalná tiesňava a rebríky spojené s výhľadom na okolité vrchy. Toto všetko a ešte oveľa viac prináša prechádzka nad Bystricou. Napriek tomu, že počas cesty natrafíš na 8 rebríkov a aj skalnú minitiesňavu, nemusíš sa obávať náročnosti tejto trasy. Výhľad z vrchu ti ponúka čarovné výhľady na Kremnické vrchy, Veľkú Fatru a dokonca na Panský diel v Nízkych Tatrách. Ideálne aj na výlet s deťmi a vhodné pre všetky vekové kategórie. Ak máš auto, dĺžku trasy ti to rozhodne skráti a ušetríš pár kilometrov v nohách. No aj pomocou hromadnej dopravy nie je tento výlet náročný.

skalna_vyhliadka

TIP 6 BANSKÝ NÁUČNÝ CHODNÍK STARÉ HORY

Staré Hory sa pokladajú za jednu z najstarších a najvýznamnejších banských lokalít v okolí Banskej Bystrice. Obec vznikla ako banícka osada v 13.storočí, v ktorej sa ťažila a spracúvala strieborná a medená ruda. Vrchol rozvoja Staré Hory dosiahli na prelome 15. a 16. storočia, kedy bol v obci vybudovaný rozsiahly komplex taviacich hút, čo podmienilo aj rozvoj ťažby dreva a uhliarstva.
Náučný chodník na Starých horách pripomína bohatú banskú históriu obce. Aj keď väčšine turistov sú Staré hory známe ako pútnické miesto, je pravda, že staršiu históriu tu začalo písať práve baníctvo a hutníctvo. Náučný chodník má 10 zastavení – informačných tabúľ, ktoré odkrývajú kúsok z tejto fascinujúcej histórie.
Počas návštevy obce určite nevynechaj súkromné banícke múzeum, ktoré vo vlastnom dome vybudovali pred niekoľkými rokmi otec a syn Čillíkovci. Svoje zbierky múzeum neustále dopĺňa a aj za posledné obdobie pribudlo niekoľko pozoruhodných kúskov. Je to napríklad bronzová dýka z doliny Chytrô približne z obdobia 1 200 rokov pred Kristom, železný koláč, či uniforma baníckeho učňa z Banskej Štiavnice. V zbierkach Čillíkovcov nechýbajú ani želiezka, kladivká a tégliky na skúšanie rudy, banské kahance, karbidky, či banícky pracovný odev a slávnostné banícke uniformy.

stare_hory

TIP 7 Hrb, Geografický stred Slovenska

Ešte nemáte plán na víkend? Poďte sa príjemne unaviť na turistický chodník nad obcou Ľubietová. Túra na geografický stred Slovenska je tou správnou voľbou.
Určiť stred nejakého územia v geografii je mimoriadne náročné. Napriek tomu sa to v literatúre priam hemží údajmi o geografických stredoch rôznych území. Za geografický stred Slovenska sa však vo väčšine literatúry považuje vrch Hrb (1 256 m), severný vrchol masívu Ľubietovského Vepra. Vrchol Hrbu tvorí impozantné, miestami až 40 metrov vysoké skalné bralo. Rovnako výhľad, ktorý sa z vrcholu otvára s výnimkou juhu na všetky svetové strany, uchváti každého. Okrem malebného okolia lúk, hlbokých lesov a horských dediniek Poľany a Veporských vrchov je vynikajúcim výhľadovým miestom na západnú časť hrebeňa Nízkych Tatier od Prašivej až po Ďumbier. Za dobrej viditeľnosti možno zazrieť až Kráľovu hoľu a cez nízkotatranský hrebeň aj najvyššie štíty Vysokých Tatier. Smerom na západ a severozápad dominujú pohľadu vrcholy Veľkej Fatry, Kremnických vrchov a Vtáčnika, na východ zasa rudohorské diaľavy.
Jednoduchý výstup na Hrb sa ti ponúka od Chaty pod Hrbom, ktorá stojí na lúke priamo pod impozantným skalným vrcholom. Od chaty sa vydáš po červenej značke cez lúku a následne strmo cez les a skalné stupne. Do polhodinky si už budeš vychutnávať pohľad ako sa patrí! 😊

TIP 8 VAGÓNOVÝ MOST

Nie vždy platí, že musíme chodiť ďaleko, aby sme videli niečo nevšedné. Príkladom je unikátny most zo starého železničného vagóna cez rieku Slatina, ktorý nájdeš v lokalite Vígľaš-Pstruša v okrese Detva. Na miesto ho priviezli v 60. rokoch a odvtedy slúži ako spojovací bod medzi časťami Hájnikova a Dolinky. Pôvodne tu stál klasický most, no ten bol zničený počas 2. svetovej vojny. Neskôr bol nahradený lávkou, ktorá však časom nevydržala. V 60. rokoch sa napokon podarilo získať od železníc vyradený osobný vagón. Rozobrali ho, preniesli, odstránili z neho sedadlá aj okná a most vo Vígľaši bol na svete. Už od minulosti si ním skracovali cestu deti do školy a aj ľudia, ktorí pracovali na družstve v Pstruši. Nie vždy slúžil len pre peších, ale našli sa aj takí, ktorí po ňom prešli autami. Na moste sa postupne podpísal zub času a opotrebovania a začal chátrať. Preto sa ľudia kvôli bezpečnosti mostu radšej vyhýbali, a dokonca ho takmer odstránili. Napokon sa však našli nadšenci, ktorí ho pred niekoľkými rokmi zachránili a obnovili. V súčasnosti je zaujímavosťou najmä pre turistov, ktorý sa pri ňom s radosťou fotografujú. Poď si tento európsky unikát pozrieť zblízka aj ty.

Foto: Check The Eagles

TIP 9 KRÁLICKÝ VODOPÁD

Ak hľadáš očarujúci výlet, kde si na svoje prídu dospelí i deti, náš TIP je určite Králická tiesňava s rovnomenným vodopádom. Údolie tejto tiesňavy rozdeľuje Farebný potok, na ktorom rozbúrená voda padá do hĺbky sedem metrov. Krásna scenéria okolo Králického vodopádu je dotvorená aj skalným masívom so zaujímavými zákutiami, ktorý miestami dosahuje výšku aj 20 metrov. Tiesňavu a vodopád môžeš nájsť neďaleko obce Králiky (cca 500m), blízko Banskej Bystrice, ktorá je zároveň aj východiskom pre túry do Kremnických vrchov. Celkovo ide o nenáročnú túru a skôr pokojnú prechádzku lesným terénom, ktorá je ideálna aj pre tých najmenších či rekreačných turistov. Čaká ťa možno mierne stúpanie, avšak ľahkým terénom a za dobrým účelom. Veď vidieť jeden z najväčších vodopádov v okolí Banskej Bystrice obkolesený mohutnou skalou za tých pár krokov stojí. Výlet k vodopádu však nemusí byť tvojou poslednou zastávkou. V Králickej tiesňave sa dá pokračovať ďalej.

Foto: kamnavylet.sk

TIP 10 MÚTNE JAZERO

Mútne jazero (660 m.n.m) je jeho oficiálny názov a nájdeš ho neďaleko mestskej časti Radvaň pri Banskej Bystrici. Jazero je značené na mape, preto ho určite neprehliadneš. Možností, ako sa na miesto dostať, máš viacero. Tou najznámejšou je cesta cez Suchý vrch a Pony farmu. Od rekreačného strediska na Suchom vrchu (690 m.n.m) ťa čakajú ešte asi dva kilometre po modrej turistickej značke cez lúky a pasienky až k poľnej ceste ku lesu. Práve les je akousi vstupnou bránou k jazierku. Ak sa ti však nechce dlho šliapať z mesta, na Mútne jazero sa môžeš vybrať aj z neďalekých Králik. Vedie odtiaľ rovnako modrá turistická značka. Čaká ťa asi 3,5 km dlhý pochod, ale prevažne z kopca. Voda je síce nevhodná na kúpanie, ale zato ideálna na rybolov a príjemné posedenie navôkol. Po celom obvode jazera sú oddelené miesta na opekanie, rybárčenie alebo oddych. Ideálne miesto na kľud, relax a rozjímanie.

Foto: www.kdesmeesteneboli.sk

TIP 11 BANSKÝ NÁUČNÝ CHODNÍK ĽUBIETOVÁ

Slávu privilegovaného banského kráľovského mesta prinieslo Ľubietovej bohatstvo rúd. V minulosti sa v okolí ťažilo zlato, medené a železné rudy. Najvýznamnejšími medenými rudami ľubietovského revíru boli chalkopirit a tetraedrit. Najväčšiu slávu obci v minulosti priniesla ťažba a spracovanie medených rúd. Významná etapa ľubietovského mediarstva sa začala v roku 1642, kedy jedine ľubietovská meď po vyčíslení mala takú kvalitu, že sa hodila na výrobu mosadze, ktorá bola výhodnejšia, ako obchod s meďou. O pokladoch zeme v Ľubietovej hovorí aj Banský náučný chodník, ktorý patrí medzi najlepšie na Slovensku. Ak ho chceš prejsť celý, potrvá ti to niečo vyše 2,5 hodiny času a čaká ťa 200 m prevýšenie. Niekomu sa to môže zdať priveľa, avšak odmenou ti bude krásna okolitá príroda. Počas prechádzky budeš môcť nazrieť do niekdajších šách, pozrieť si staré haldy, a dokonca aj vysokú pec z konca 18. storočia v osade Tri vody. Pôvodne stála v Ľubietovej aj vôbec najstaršia vysoká pec v Uhorsku. Počas rôznych podujatí v obci, nechýbajú ani ukážky tavenia železnej rudy v starobylej peci.

Foto: www.naucnechodniky.eu

TIP 12 HRAD DOBRÁ NIVA

Hrad, na návštevu ktorého ťa pozývame, uvidíš už z diaľky. Údolie rieky Neresnica je tu široké a odlesnené, takže kužeľovitý vrch s belostnými múrmi zrúcaniny prirodzene priťahuje zrak. Dobronivský hrad býval strediskom kráľovského panstva. Bol postavený na výbornom mieste, odkiaľ bol výhľad doširoka-doďaleka. Hrad strážil starobylú obchodnú cestu z južných zemí do Zvolena, ktorá bola súčasťou dôležitej trasy, spomínanej v starých listinách ako Via magna. Opis hradu z roku 1668 hovorí, že hradný palác bol stavbou z kameňa, ktorú chránili dve brány, bašta a silné opevnenie. Celá pevnosť pozostávala z viacerých budov, obohnaných kamennou hradbou, priekopou a zemnými obrannými valmi. Na úplnom vrchole kopca stál dvojposchodový obytný palác. Práve jeho vysoká, severná stena je to, čo dodnes stojí a ukazuje sa nám na obdiv. Celý areál hradu je pekne udržiavaný, a preto láka návštevníkov. Posedieť sa dá nielen na pokosených trávnikoch, ale aj na lavičkách s krásnym výhľadom, medzi voňavými kmeňmi šumiacich borovíc. Keď sa budeš kochať výhľadom, treba si pripomenúť, že priamo pred tebou sa rozprestiera kraj Ostrolúckych. Niečo ti to meno hovorí? Áno, Adela Ostrolúcka – tajná láska Ľudovíta Štúra žila v tomto kraji a tu sa zrodila aj ich láska. Kúsok od hradu Dobrá Niva je obec Ostrá Lúka, kde sa nachádza kaštieľ rodiny Ostrolúckych.

Foto: VKÚ mapy

TIP 13 HONTIANSKE DÚPENCE

Pri Hontianskych Tesároch nájdeš, rozťahané na necelých dvoch kilometroch, na kraji lesa ukryté Dúpänce (alebo tiež Dúpence). Dúpänce sú komôrky a malé miestnosti, umelo vyhĺbené do mäkkej horniny. V časoch tureckých nájazdov ich ľudia pravdepodobne využívali ako skrýše. Miestna tradícia ich však považuje ešte za staršie výtvory, ktoré mali plniť funkciu úkrytov pre ľudí a zásoby jedla pred Tatármi. Tesárske dúpence neboli doteraz predmetom odborného vý­skumu, ich vek ani účel nie je jedno­značne určený. Ako prvý ich zdokumentoval a opísal Andrej Kmeť v roku 1902. V lesoch Hontianskych Tesár sa nachádzajú dovedna štyri skalné skrýše, ktoré časom dostali mená podľa toho, z koľkých častí sa skladajú: Jednodierka – jedna izba, Dvojdierka – dve priestranné prepojené izby, Osemdierka – z veľkej vstupnej miestnosti sa dostaneš do ôsmich rôzne veľkých komôrok. Ide o 5 až 6 metrov veľké a 180 až 200 centimetrov vysoké skalné izby. Steny pokrývajú rôzne kresby a nápisy, mnohé však zo súčasnosti, takže sa ťažko rozpoznáva pôvodná výzdoba. V okolí dupencov nájdeš aj informačné tabuľky, ktoré ti predstavia jednotlivé skalné obydlia, a tiež pomocné laná, vďaka ktorým sa dostaneš aj do inak ťažko prístupných skrýš.

Foto: www.svetokolonas.sk

TIP 14 HORNÉ PRŠANY – ROZHĽADŇA

Hoci je obec Horné Pršany vzdialená od centra Banskej Bystrice len desať kilometrov, v jej atmosfére vôbec necítiť vplyv mesta. Podľa miestnej kroniky z roku 1928 sa dedina volá Pršany “nepochybne preto, že tu často prší” :). Obec rástla najmä s rozvoj baníctva a spracovania rúd v Banskej Bystrici a okolí, kedy sa táto oblasť začala využívať na ťažbu dreva do baní. Uhliarstvom sa miestni živili tri-štyri storočia, najmä za rozmachu Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti. V obci sa nachádza náučný chodník, na ktorom sa prostredníctvom štyroch náučných zastávok oboznámiš s historickými a prírodnými zaujímavosťami obce, jej okolia a turistickými možnosťami v časti Kremnických vrchov. Náučný chodník je ukončený pod vrcholom kopca Lažtek v lokalite nazývanej Kopanice, na ktorom sa nachádza vybudovaná rozhľadňa s výhľadom na široké okolie. Tu si zároveň môžeš oddýchnuť na neďalekom prístrešku. Rozhľadňa v prípade pekného počasia ponúka jedinečný výhľad na široké okolie – celú Banskú Bystricu, Zvolen, Sliač až po Nízke Tatry.

Foto: neobsedimdoma.sk

TIP 15 KREMNICKÁ KALVÁRIA

Na úpätí vrchu Šturc vypínajúcom sa nad mestom Kremnica stojí od 18. storočia pôvabný barokový komplex kalvárskych kaplniek a kostolíka sv. Kríža. Kremnická kalvária obklopená prekrásnou stredoslovenskou prírodou je vskutku čarovným miestom, ktoré by nemal obísť nik, kto si rád dopraje pokoj a nerušené rozjímanie. Na svoje si tu prídu i milovníci technických pamiatok, cesta na kalváriu totiž vedie územím pamiatkovej zóny kremnických banských diel. Výstup na Kalváriu je súčasťou náučného chodníka. Celá trasa začína pri šachte Ferdinand a pokračuje serpentínnym chodníkom popri kaplnkách Krížovej cesty až na vrchol ku Kostolu sv. Kríža. V blízkosti kostolíka je vybudovaná vyhliadka, odkiaľ sa za vydareného počasia otvoria krásne výhľady na Kremnický Štós, Skalku, Kremnické Bane, Jarabicu až po Sitno v Štiavnických vrchoch.

Foto: visitkremnica.com

TIP 16 BÁTOVSKÝ BALVAN

Svoju čarovnú moc, silu a najmä atmosféru ukazuje všetkým turistom aj zvolenská príroda. Neďaleko obce Hrochoť nájdeš skutočné prírodné divy. Jedným z nich je blúdivý Bátovský balvan. Tento 14-metrov vysoký a 8 metrov široký aglomerátový blok zvetral v starších štvrtohorách a zrútil sa doliny riečky Hučava. Medzi sopečným materiálom vidieť typickú sopečnú bombu hruškovitého tvaru. Zrejme aj kvôli tomu ho ľudia v okolí nazývajú bludným balvanom, hoci o klasický bludný balvan nejde. Na nehostinnom skalnom povrchu Bátovského balvanu dokonca zakorenili borovice a brezy. Za živnú pôdu vďačia tieto stromy lišajníkom a machorastom, ktoré spolu s prachom a časticami zeme zo vzduchu vytvárajú na povrchu skaly akýsi substrát. Plytká vrstva, na ktorej rastú a skutočnosť že sa nedokážu dostatočne zakoreniť však spôsobuje, že tieto stromy ľahko vyvráti vietor alebo vlastná váha. Výnimky však potvrdzujú pravidlo. Za rekordéra sa dodnes považuje borovica lesná, ktorá narástla do výšky takmer 9 metrov, ale v roku 1997 ju vyvrátil víchor. Podľa letohruhov mohla mať asi 66 rokov, čo bolo vzhľadom na zložité podmienky unikátne.
K Bátovskému balvanu sa dá dostať pohodlne aj autom, ale okolitú atmosféru si dokonale vychutnáš, ak sa pôjdeš prevetrať pešo alebo na bicykli po veľkom okruhu Poľanou. Nenáročnú prechádzku k tomuto balvanu zvládnu aj drobci.

Foto: slovenskycestovatel.sk

TIP 17 KORDÍCKY RODINNÝ OKRUH

Povyše Banskej Bystrice je v lesoch ukrytá obec s názvom Kordíky. Práve v nej, pri obecnom úrade začína Kordícky rodinný okruh, v teréne značený žltým kruhom. Tento rodinný okruh je naozaj rodinný a na svoje si príde každý, či dospelí, väčšie alebo menšie deti. Nejde o žiadnu náročnú turistiku a je to skôr prechádzka pre každého. Kordícky rodinný chodník premyslene spája krásu prírody a básnických metafor. Je školou lásky v prírode, pretože prechádza zastávkami, ktoré vyzdvihujú niektoré potrebné atribúty lásky – silu, spolupatričnosť či dôveru.
Na chodníku ťa čaká 5 zastavení – 5 miest, kde si môžeš v pokoji posedieť a porozmýšľať. Prvou zastávkou je Skala lásky a tajných prianí, ktorá sa nachádza v neďalekom lese. Poniže sa zas nachádza Prameň živej vody, ktorá ťa rozhodne osvieži. Neupravenú chuť vody azda oceníš a pripomenieš si jej výnimočnosť. Nasledujúcou zastávkou sú tzv. Buky sily, ideálne na načerpanie energie a vychutnanie si spolupatričnosti. Chodník ďalej vedie k malému jazierku, predposlednej zastávke, no a za ním už budeš smerovať k poslednému bodu – k Skale dôvery. Tá je pevná, ako by dôvera mala byť. Prepojenie vody, skál a stromov pôsobí na celom chodníku harmonizujúco. Príroda tu lieči našu dušu, ak jej to aspoň trochu dovolíme.

Foto: svetokolonas.sk

TIP 18 ZOLNIANSKY LAHAR

Náš región je plný prírodných krás, ktoré si zaslúžia pozornosť. Nad Zolnou sa však nachádza jedna, ktorú mnohí nepoznajú a rozhodne by ju nemali prehliadnuť. Je to Zolniansky Lahar, jeden z najnebezpečnejších prejavov vulkanizmu. Ide o obrovskú masu vody, bahna a piesku, ktorá sa valí zo sopky priam neuveriteľnou rýchlosťou. Pohlcuje všetko, čo jej príde do cesty a často narobí väčšie škody ako samotný lávový prúd, pretože je pred ňou takmer nemožné uniknúť. Ako príklad jej ničivého potenciálu možno uviesť udalosť, kedy lahar zo sopky Nevado del Ruiz v Kolumbii pochoval 8 metrov hrubou vrstvou bahna mesto Armero, vzdialené od vulkánu cca 40 km. Ak chceš vidieť ukážku stuhnutého laharu na vlastné oči, nemusíš utekať do exotických krajín. Na úpätí vŕšku Lipová predstavuje Zolniansky lahar raritu, ktorá v celej Európe nemá obdobu. Stuhnutý sopečný bahenný prúd sa pred miliónmi rokov valil z 18 km vzdialenej Poľany prikryjúc celý tunajší les. Lahar je chránenou prírodnou pamiatkou s najvyšším piatym stupňom ochrany.

Foto: myzvolen.sme.sk

TIP 19 MIČINSKÉ TRAVERTÍNY

Len kúsok od cesty medzi obcami Dolná Mičiná a Čerín môžeš nájsť jedinečnú prírodnú pamiatku – Mičinské travertíny. Ide o údolnú travertínovú terasu posiatu malými sopúchmi – travertínovými kôpkami, z ktorých vyteká minerálna voda. Kôpky majú rôzne tvary, preto tu nájdeš tzv. bochníky, misky, nízke kužele či špecifickú formu – tzv. mičinské pramenitové kopy s previsnutým valom a žliabkovitým odtokom. Niektoré travertínové kôpky sú „živé“ – neustále rastúce. V nich tvorba travertínu stále ešte prebieha. Vďaka vode s vysokým obsahom minerálov majú často zvláštne červenkasté zafarbenie. V lokalite Mičinských travertínov je vybudovaný chodník. Na jeho začiatku si môžeš prečítať zaujímavosti na informačnej tabuli a v blízkosti nájdeš aj prístrešok s prameňom upraveným na naberanie minerálnej vody do fliaš. Lokalita je významná i z botanického hľadiska – okrem travertínových útvarov natrafíš aj na mnoho vzácnych druhov rastlín vrátane drobných orchideí.

Foto: dromedar.zoznam.sk

TIP 20 PEVNOSŤ BZOVÍK

Tento opevnený kláštor so špecifickou atmosférou nájdeš južne od hlavnej cesty prechádzajúcej obcou Bzovík v okrese mesta Krupina. Vznikol v prvej polovici 12. storočia a pôvodne išlo o benediktínsky kláštor. Za jeho zakladateľa je považovaný príslušník rodu Hunt-Poznanovcov gróf Lampert. V priebehu 15. storočia sa kláštor s kostolom často stávali terčom útokov; viackrát objekt vyhorel. Do centra pozornosti sa však kláštor dostal po moháčskej katastrofe. Jeho majiteľom bol v uvedenom období jeden z oligarchov stredného Slovenska Žigmund Balaša, príslušník rodiny Balašovcov, ktorá sa neskôr “preslávila” nielen v majetkových sporoch medzi šľachtou, ale najmä bezohľadnou krutosťou voči poddaným. Žigmund vyhnal z kláštora rehoľníkov a v roku 1530 začal kláštor prestavovať na kaštieľ obohnaný mohutným opevnením. Múry dostali mohutné strieľne a vnútorné ochodze. K nim pristavali z vnútornej strany obydlia pre vojakov a hospodárske budovy. Celý areál chránili široké priekopy a mohutné nárožné bašty. Počas ďalších storočí boli osudy pevnosti pestré a od začiatku 19.storočia začala postupne pustnúť. Poslednú ranu v procese chátrania jej uštedrili boje počas druhej svetovej vojny.

Menu