V regionálnej Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, ktorá sa nachádza v budove Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, možno nájsť viaceré klenoty zo zbierok Stredoslovenského múzea. Najnovším prírastkom je majestátny portrét Márie Terézie, ktorý bol pred viac ako sto rokmi súčasťou prvej expozície Mestského múzea v Matejovom dome.

Zbierkový fond výtvarného umenia Stredoslovenského múzea obsahuje významné zbierky od obdobia stredoveku až po súčasnosť z Banskej Bystrice a okolia. Ide predovšetkým o zbierky zo sakrálnych interiérov – kostolov a farností rôznorodej náboženskej orientácie – ale aj zo svetského kultúrneho prostredia – šľachtického, meštianskeho aj ľudového. Zbierky výtvarného umenia sú zastúpené maľbami (olejomaľbami, tabuľovými maľbami, akvarelmi), sochami (plastikami, reliéfmi), kresbami a grafikami (grafickými listami, tlačami, technickými výkresmi).

„Stredoslovenské múzeum má tú češť prispievať historickým mobiliárom, ktorý uchováva vo svojich zbierkach, aj k vybaveniu regionálneho pracoviska Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Posledným a najhodnotnejším solitérom je obraz panovníčky Márie Terézie. Portrét energickej, pracovitej ženy s pevnou vôľou teraz zdobí pracovňu prezidentky v Banskej Bystrici,“ dodal riaditeľ Stredoslovenského múzea PhDr. Marcel Pecník.

Celým menom Mária Terézia Walburga Amália Kristína bola českou a uhorskou kráľovnou a rakúskou arcivojvodkyňou. Bola treťou a poslednou ženou – uhorskou kráľovnou a jedinou ženou na českom tróne v dejinách. Cisárovnou Svätej ríše rímskej národa nemeckého sa ako žena nemohla stať, ale pričinila sa, aby sa cisárom stal jej manžel, neskôr cisár František I. Panovníčkou sa ale stať mohla ako najstaršia dcéra Karla III. (cisár Karol VI.) a Alžbety Kristíny Brunšvickej na základe pragmatickej sankcie z roku 1713.

Stredoslovenské múzeum disponuje tromi reprezentatívnymi portrétmi obľúbenej panovníčky. Rozmerná (152 x 122 cm) olejomaľba na plátne od neznámeho autora, ktorá dnes zdobí priestory regionálnej Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, pochádza z druhej polovice 18. storočia. „Oficiálny reprezentatívny portrét predstavuje majestát panovníčky s vyžarujúcou energiou, silou osobnosti, celkovým postojom a gestikuláciou, ale aj kráľovskými insígniami položenými na stolčeku v ľavom dolnom rohu obrazu. Pravou rukou si pridržiava plášť a drží ju nad insígniami, čím zdôrazňuje svoje postavenie. Dobové šaty s obručami pod pásom nedovoľovali voľne spustiť ruky, čím dostáva obraz dynamiku. Trojuholníkovú kompozíciu tvorí diagonála od stolíka s insígniami z ľavého dolného rohu a diagonála z pravého dolného rohu cez ľavú ruku akcentovanú zlatým plášťom za ňou. Stretávajú sa vo vrchole, v hlave panovníčky. Oblečená je v modrozelenej róbe s bielou čipkou na krku, dekolte a rukácvoch. Pozadie je tmavé, neutrálne, aby nerušilo sústredenie na panovníčku v prvom pláne,“ uvádza Mgr. Juraj Žembera, PhD., historik umenia Stredoslovenského múzea.

Vzácny obraz bol v roku 1909 súčasťou prvej Mestskej múzejnej expozície v Matejovom dome na štvrtom poschodí, kde boli inštalované pamiatky cirkevného života.

Zdroj: Stredoslovenské múzeum

Menu